Vzácna pamiatka v srdci mesta
Vzácna pamiatka v srdci mesta
Ožije sa znovu okolie artézskej studne na Jesenského ulici?
Artézske studne opäť sú módne. Vo Francúzsku, Holandsku ale aj v susednom Maďarsku začali rekonštruovať tieto vzácne kultúrno- technické pamiatky.
Deje sa to čiastočne aj z nostalgie, veď artézske studne boli v tých časoch dôležitým centrom v danej obci. Pri studni takmer vždy pulzoval čulý spoločenský život. Kto sa tu zastavil, vždy sa mohol dopočuť nejakú zaujímavú novinku. Vymieňali sa tu najčerstvejšie správy a klebety. Aj mladí sa stretávali pri studni. Ak zaľúbené dvojice nechceli, aby sa okolie dozvedelo o ich vzájomnej náklonnosti, zastavili sa tu pre vodu len tak „náhodou“,aby uhasili smad.
V Dunajskej Strede určite sú ľudia, ktorí si ešte pamätajú chuť artézskej vody. Vedenie mesta v tridsiatich rokoch minulého storočia dalo v Dunajskej Strede zriadiť štyri artézske studne. Z nich sa zachovala len studňa s otočným kolesom na Jesenského ulici, z ktorej tiekla voda až do 60-tych rokov minulého storočia. Nedávno ju pekne natreli zelenou farbou študenti Strednej zdravotnej školy a upravili aj jej okolie. Len voda z nej netečie. Dúfajme, že je to len prechodný stav, možno, že niekoho to zaujme. Aj mestská samospráva chce zachovať túto cennú technickú pamiatku, veď práve preto podporovala projekt stredoškolákov.
V Dunajskej Strede sa začalo s vŕtaním artézskych studní pomerne neskoro. V Uhorsku prvú studňu sprevádzkovali v roku 1878, a to v Budapesti v mestskej časti Városliget (Mestský hájik). Nápad sa zrodil v hlave banského inžiniera Vilmosa Zsigmondyho, ktorý nápad so studňou aj realizoval. Spočiatku vedenie mesta neverilo, že dokáže preraziť tvrdý dolomit a dostať vodu na povrch. Preto sa Zsigmondy rozhodol práce vykonať na vlastné náklady, žiadal len o vydanie patričných povolení.
Nakoniec získal aj podporu mesta. Po 9 - ročnej práci začala vyvierať voda na povrch z hĺbky takmer jedného kilometra. Po Budapešti sa vyhĺbilapodobná studňa v Hódmezővásárhelyi v roku 1880 a 1884, potom v Szentesi v roku 1887. Zakrátko sa prihlásili aj iné obce a mestá, a banský inžinier ledva stíhal vyhovieť objednávkam.
Inšpiráciu mal z francúzskeho Grenelle pri Paríži, kde v roku 1842 počas vrtu narazili na vodu v hĺbke 548 metrov. Voda potom vyvierala na povrch obrovským prúdom. Týmto vrtom sa začína doba najväčšieho rozkvetu artézskych studní. V Pešti sa už v roku 1830 pokúšali s vrtom artézskej studne, ale vrták sa v hĺbke 210 metrov zlomil. Nevedeli ho vytiahnuť, preto v ďalších pokusoch nepokračovali. Prvenstvo im však patrí len na európskom kontinente, veď v Číne a Egypte už v staroveku mali artézske studne.
