Symboly a štatút

Starý erb Dunajskej Stredy

   Najnovší opis starého erbu uverejnil Jozef Novák: “V strie-bornom štíte na zelenej pažiti modroodetý svätý Peter.”

   Erb je vyobrazený na obrázku č. 1. Vyššie uvedený opis erbu bol vyhotovený podľa starej pečate mesta, ktorú sme uviedli na obrázku číslo 2. Na erbe z Altenburgerovej zbierky (obrázok č. 1) má svätý Peter prehodený cez modrú tuniku červený plášť. Z hľadiska heraldiky erb podmienkam mestského erbu nezodpovedá.

   Postava svätého Petra nachádzajúca sa na razítku mesta, ktoré pochádza zo začiatku 19. storočia (obraz č. 2.), necháva nás v pochybnostiach, či sa tu jedná o skutočné erbové znamenie, alebo len o prečítaný symbol?

   Súdobá heraldická mienka uznávala totiž za pravé erby len symboly nachádzajúce sa na rytierskom štíte. Avšak svätý Peter sa na pôvodných listinách mesta nevyskytuje na štíte. Preto s určitou odvahou by sme mohli pochybovať o skutočnej erbovej povahe starého erbu mesta Dunajskej Stredy. Takto by sme mohli erb so svätým Petrom zaradiť do tvorby heraldickej horlivosti minulého storočia.

   Konečné stanovisko k danej otázke môžeme zaujať len po vedeckom objasnení vzťahov medzi erbmi a pečatnými symbolmi minulého storočia. Táto pochybnosť sa samozrejme nevzťahuje na heraldickú nesprávnosť obsahu starého erbu.

   Pre revíziu miestnych, čiže mestských a obecných názvov starého Uhorska, v zmysle zákona z roku 1898 bola založená Krajinská komisia kmeňovej knihy (Országos Községi Törzskönyvbizottság). Komisia usporiadala do roku 1902 názvy obcí a opäť pretriedila mestá. Ku Szerdahelyu pripojila obce Nemesszeg, újfalu a Előtejed, ktoré mali dovtedy určitú samostatnosť.

   Obci, ktorá takto vznikla, dala Komisia kmeňovej knihy dňa 9. októbra 1899 názov Dunaszerdahely (Dunajská Streda). Dnešný názov, ktorý je z roku 1919, je vlastne slovenským prekladom názvu z roku 1899. Tá istá komisia ministerstva vnútra spracovala medzi rokmi 1902 a 1910 otázku pečatí a erbov jednotlivých lokalít Uhorska. V zmysle nariadenia ministerstva si mala každá obec vyžiadať od komisii úradný exemplár svojho razítka alebo pečatidla. Každá obec sa mohla slobodne rozhodnúť, či si chce vyžiadať pečatidlo s erbom, alebo len s nápisom.

   Dunajská Streda si vyžiadala len razítko s nápisom. Razítko bolo vyhotovené v roku 1910, kedy Komisia kmeňovej knihy objednávku Dunajskej Stredy schválila. Prípad starého erbu Dunajskej Stredy – ako erbu, ktorý na jednej strane nevyhovuje heraldickým požiadavkám, na druhej strane tiež preto, že sa mesto, zrejme vedomé nesprávnosti erbu jeho používania zrieklo – môžeme považovať za uzavretý.

   Nakoľko sa Dunajská Streda opäť stala mestom, a erb je jedným z dôležitých spoločenských prejavov mesta, ako aj ozdobou, je odôvodnené nového, z heraldického hľadiska správneho mestského erbu.

Nový erb

   Máloktoré mesto je v takom priaznivom položení, aby si mohol vybrať erb z radu hovoriacich erbov. Dunajská Streda k týmto šťastným mestám patrí, pretože erb, ktorý sme navrhli, aj pri najprísnejšom zachovaní heraldických zásad dokonale vyjadruje okrem názvu mesta aj jeho historickú minulosť a prítomnosť.

   Heraldický opis nového erbu znie takto: “Na štiepanom štíte je pravé pole päťkrát modrozlato delené a v ľavom červenom poli je zlatý znak dňa stredy (Merkúrov znak).”

Symbolika nového erbu

   Nový erb vyjadruje v heraldickej reči názov mesta, jeho historickú minulosť a prítomnosť.

   Názov mesta vyjadruje erb takto: “Mesto Dunajská Streda, ležiace pri modrom Dunaji, ktorý preteká zlatými pšeničnými poliami.” Modré brvná v pravom poli sú heraldickým symbolom “modrého” Dunaja. Všeobecnou farbou obilia je v heraldike zlato a zlatými brvnami poukazuje práve na poľnohospodársku činnosť mesta. Celkový počet brvien – šesť – vyjadruje počet historických obcí, z ktorých terajšia Dunajská Streda vznikla.

   V roku povýšenia Dunajskej Stredy na mesto, v roku 1960, boli – k pôvodným štyrom obciam, spojeným pod názvom Dunajská Streda v roku 1899 – pripojené ďalšie dve obce, Malé Blahovo a Mliečany.

   Červená farba sa v heraldike používa len vtedy, keď ide o mesto v prísnom slova zmysle. Znak nachádzajúci sa na ľavom červenom poli, je medzinárodne užívaný znak stredy. Užívali ho už v stredoveku. Vznikol prehodnotením znaku Merkúra na znak stredy. Rimania mali jednotlivé dni pomenované podľa svojich božstiev. Bohom dňa stredy sa stal ochranca obchodníkov a trhovníkov, boh Merkúr.

   V latinskom jazyku nazývali stredu dňom boha Merkúra aj v stredoveku, najmä v časoch renesancie a humanizmu – práve v tom čase, kedy Dunajská Streda získala titul oppida. Tento znak sa v astronómii užíva ešte aj teraz. Prvou výsadou, ktorá bola udelená Dunajskej Strede, bola práve výsada týždenných trhov poriadaných v stredu. Znak pre deň stredu vznikol, ako už vieme, zo znaku mytologického boha, ochrancu trhovníkov a obchodníkov.

   Zároveň odkazuje na skutočnosť, z ktorej vznikol názov mesta – poriadanie týždenných trhov v stredu. Dunajská Streda bola vždy významným trhovým miestom.

Zástava mesta

   Farby zástavy mesta Dunajskej Stredy sú určené farbami erbu mesta. Podľa poradia farieb erbu majú byť farby na zástave zoradené takto: modrá – zlatá – červená.

   Správna forma zástavy mesta Dunajskej Stredy je takáto: zástava má formu gonfagonu, čiže výška zástavy je polovicou jej dĺžky. Prvá tretina pravej strany zástavy (pri žrdi) je v celej výške modrá. Ďalšie časti zástavy sú delené paralelne z pozdĺžnou osou tak, že zlaté pole je hore, červené dolu. (Farebný obraz zástavy pozri na obr. č. 4).

    Zástavu mesta používame pri slávnostných príležitostiach – pri štátnych sviatkoch, mestských oslavách, veľkých kultúrnych podujatiach.